14 kapitola Koľko ešte vecí sa dokáže udiať pod stromom ..

1. února 2009 v 1:00


Harryho celú noc budil Filchov stroj a nie len jeho. Z druhej strany sa ozvali pohoršené mrmlania, občas nadávky ale Filchovi to vôbec nevadilo. Ten, ako vždy, vyletel z postele, občas až narazil do steny, inokedy sa zrútil dole s postele, potom sa znovu postavil nadávajúc najvyberanejšie nadávky pekne za radom a trielil za študentmi, ktorí sa pohybujú po chodbách školy.
Harryho ráno zobudilo slnečné svetlo. Prebral sa. Vo skrini sa prehraboval Lupin. Harry si zaboril lakte do postele a oprel sa o ne. Vo spálni už nebol nikto. Filch buď sliedil po chodbách alebo bol na raňajkách, i keď Harry nevedel, či už je čas na raňajky.
"Dobré ráno."
Lupin sa otočil a keď zbadal nedávno prebudeného Harryho, naznačil mu, aby sa prezliekol. Keď tak spravil, Lupin ihneď spustil:
"Na raňajky ťa budem musieť čakať. McGonagallová nedôveruje Rokfortu, čo ak by sa tu zjavil smrťožrút. Celkom mi to vadí..."
Lupin vytiahol ruku zo svojho ošúchaného kufra, v ktorej držal fotografiu na jednej strane odtrhnutú no i tak zarámovanú. Hneď spoznal osoby na fotografií. V prostriedku stál Harryho otec, vedľa neho Lupin a na kraji Sirius, Harryho krstný otec. Harry ihneď prišiel na to, kto mal stáť na odtrhnutom mieste fotografie, Peter Petigrew. Harry i vedel, prečo ho Lupin odstránil od záškodníkov.
"Tak ideme?" Lupin položil fotografiu vedľa kufra na poličku skrine, vrhol na ňu posledný pohľad a zavrel skriňu.
"Jasne," zmätene odvetil Harry.
Vyšli zo spálne sprevádzaní pohľadmi obrazov a prechádzali cez Harrymu známe chodby. Po raňajkách mal Harry voľno a tak šiel hľadať Rona a Hermionu. Našiel ich pod stromom vo Školskom areály.
"O ahoj Harry," Hermiona sa chrbtom opierala o strom takisto, ako Ron, a triedila akési farebné pierka.
"Čo tu robíte?"
"Čo asi! Triedime," Hermiona dvihla jedno oranžové pierku a naznačila poklopkanie po hlave.
"A ty?" Ron jej pomáhal no otrávene odtiahol ruku, keď zo žltého pierka vyletel malý plamienok.
"Nemám hodinu."
"Ty sa máš," Hermiona si odfrkla, pričom jej oranžové pierko odletelo a musela odbehnúť poň.
"Harry, Hermiona si myslí, že ten oblúk nieje len taký oblúk. Čo tá situácia v Godricovej úžľabine," Ron Harryho chytil za habit a Harry si vedľa neho kľakol.
"A čo si myslí, čo to má s tým spoločné?" nechápal Harry.
"Neviem!" Ron namosúrene odhodil červené pierko. Hermiona k nemu podišla, jemne ho zobrala, ako keby sa ho bála, a odložila na kôpku.
"Dávaj pozor, Ronald," Harry vedel, že bez poznámky mu to neprejde.
"A čo to má s tým spoločné?" Harry sa otočil k nej.
"Čo?"
"No, ten oblúk," Harry rukami naznačil oblúk vo vzduchu.
"Aha, už viem. Myslím, že je to akési znamenie. Na tieto narodeniny ti došlo veľa darčekov bez adresáta. Myslím, že to je..."
Ron sa prudko postavil, pričom jej vyrazil z ruky zahrsť pierok, ktoré sa rozleteli po zemi.
"Hypogrif!"
"Nie, Ronald, ten Oblúk sa rozhodne nevolá Hypogrif!" Hermiona namosúrene zbierala pierka po zemi.
"Nie oblúk, tam!" rukou ukázal na bielu oblohu, ktorú pretínal malý čierny fliak. Harry v ňom spoznal hypogrifa a akúsi postavu sediacu na ňom.
Vzduch sa ochladil. Harry zbadal, ako školské jazierko v diaľke mrzne. Na druhej strane zbadali postavy zahalené v čiernych plášťoch s tvárami zakrytými pod kapucňami. Harry siahol po prútiku.
"Expekto patronum!" Hermiona namierila na dementora najbližšie k nim. Postavy za ním sa síce rozpŕchli na všetky strany, no dementor, na ktorého Hermiona mierila, neustúpil a naďalej sa približoval k nim.
"To je D724!" zvolal Ron.
Naozaj. Harry sa na neho poriadne zahľadel. Dobre vedel, že dementory nemajú oči, no videl, ako na neho spod kapucne hľadí iným pohľadom, ako ostatní. Jeho pohľad bol akýsi tupý, neurčitý, no Harry v ňom videl viac pochopenia, ako v ostatných, čo sa mu zdalo nemožné.
Na pleci Harry zacítil ruku Hermiony, "Poďme," pípla. No Harry tam stál ako prikovaný.
Zazdalo sa mu, že dementor dvihol svoju hnisavú ruku a ukázal vedľa neho. Harry sa obzrel. Tesne popri ňom preletel krásny jelení patronus, dvanástorák. Rozbehol sa proti dementorom zo sklonenou hlavou, skoro nabral Harryho, ktorý pocítil hmotnosť patronusa na svojom habite, no obyšiel dementora D724 a rozbehol sa zahnať ostatných. Dementori začali "odbiehať" a keď jeleň pozrel na D724, otočil sa i on a nasledoval spoločníkov.
Hermiona sa obzrela na oblohu. Hypogrifa pravdepodobne nevidela, pretože zo sklamaným pohľadom sklonila hlavu.
"Čo to malo byť?" pípol tentokrát Ron, ako keby ešte stále pred nimi stálo početné množstvo dementorov.
"To neviem, ale musíme vyhľadať McGonagallovú a oznámiť jej to!" Hermiona sa rozbehla smerom k hradu, Ron iba zanadával najvyberanejšiu nadávku záhradných trpazlíkov a nasledoval ju.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama