"Harry!"
Otvoril oči. Nad ním stála Hermiona, obďaleč Ron a na svojej posteli zbadal sedieť Siriusa v podobe psa. Zaspal, vedel to. Ale ako sa tu dostal?
"Čo..."
Oprel sa o lakte ale Hermiona ho potlačila naspäť, takže dopadol späť na vankúš.
Poobzeral sa. Ležal v nemocničnom krídle. V pravej nohe cítil strašnú páľavu a bolesť.
"Madam Pomfreyová sa ti na to pozrela," vysvetľovala Hermiona, keď spozorovala Harryho pohľad.
"Ako..."
"To nič kamoško," ozval sa Ron.
"Ale ako ste nás našli?"
"Čo myslíš? Jeleň, patronus. Nebol to tvoj hlas, teda tak sme si to mysleli," vysvetľoval pre zmenu Ron.
"Harry Potter je v nebezpečenstve. Azkaban číslo 628," odrecitovala Hermiona.
"Ale kto ho vyčaril?"
"Ja to viem a nepoviem," Harry si uvedomil, že Sirius prehovoril v jeho mysli. Všimol si, že naklonil hlavu na bok a zakrúžil chvostom.
"Nevieme," odpovedal Ron a Hermiona naraz.
"Prečo si šiel von?" pokračoval Ron.
"Wand ma vytiahol z postele a poháňal ma preč," vysvetlil Harry.
"Čo?"
"Ron, počul si," zahriakla ho Hermiona a zamračila sa.
"Kde je?"
"Nikto ho vraj nevidel, po našom odchode sa možno zjavil," uvažovala Hermiona.
"Ale veď je auror!"
"To je ten problém... Mimochodom, Harry, zmeškal si jeden.... týždeň... učenia," povedala Hermiona a hlas sa jej triasol, ako keby sa mu to bála povedať.
"Čože?"
"No vieš... ten presun nebol jednoduchý, stretli sme i V..."
"Prestaň vyslovovať jeho meno!" vyštekol Ron.
"Ronald, chcela som povedať Veď-vieš-koho!"
"Dobre, dobre..." zahundral Ron a naznačil jej, aby pokračovala.
"No, stretli sme VEĎ-VIEŠ-KOHO! A keďže šiel po nás... omráčila som ťa," posledné try slová zašepkala, "ale... striasol sa nás!"
Harry čosi nezrozumiteľne zahundral.
Dvere sa rozleteli. Do miestnosti vbehla akási postava v učiteľskom čiernom habite z ďalšou vráskou, ktorá sa, keď vošiel do miestnosti, vytrácala. Pobehol k Harryho posteli, pričom sa neobťažoval dvere zavrieť. Ozvalo sa hundranie pani Pomfreyovej ale postava si ju nevšímala.
"Harry! Si v poriadku?" Remus Lupin okolo seba rozvinul prievan, keď prudko zastal. Vyzeral dosť ustarostene.
"A... áno," zmätene odvetil Harry.
Lupin sa trochu pousmial a Harry mu úsmev opätoval, i keď sa mu zdalo, že to skôr pripomínalo úškľabok. Vôbec sa na ten úsmev necítil.
"Wand mi vravel, čo sa stalo," začal Lupin, "je mu to..." nedopovedal. Všimol si čierneho psa na Harryho posteli, "Sirius!" zvolal a Harry si spomenul na jeho prvú reakciu, keď Siriusa zbadal v Azkabane.
Pes zakrúžil chvostom a dal sa Lupinovi pohladiť po hlave. Harrymu čosi nepasovalo. Tváril sa, ako keby vedel o tom, že Sirius žije celý čas. Harry ho z čohosi podozrieval, ale nevedel, z čoho.
"Kde si na neho natrafil, Harry?" Ron si odfrkol, no Lupin naďalej hladil psa po hlave, ktorý stále búchal chvostom o posteľ.
"V Azkabane," odvetil Harry sledujúc Lupina.
"Čože? Ty si tam bol?" Harryho trochu znepokojila Lupinova ruka, ktorá sa zastavila na polceste medzi ušami.
Harry mlčky prikývol.
"Nikto mi nič nevravel. Ani Wand. Myslel som, že si unikol smrťožrútom sám!"
"To by si veľa chcel," zahundral Ron ale Lupin si to našťastie nevšimol, no Hermiona áno a drgla Rona do lakťa.
"Au!"
"Wand s tým nemá nič spoločné ak nerátame to, že ma vytiahol z posteľe," zamyslene vysvetľoval Harry, "Wand chcel, aby som im unikol, ale nepodarilo sa mi a Bellatrix sa zo mnou premiestnila."
"Prečo ťa potom vyhnal z postele?"
"On ma volal. Nevedel som, že to je on. Vravel, aby som odtiaľto vypadol."
"Tak potom to nebol sen. Wand ťa asi volal preto, lebo neskôr sa mi zdalo, že som videl kohosi v izbe, myslím, že to bol Lucius Malfoy. V prípade Toho-koho-netreba-menovať by vraždil všetko naokolo," Lupin sa zasmial na vlastnom vtipe.
<![CDATA[//><!]]>