10 kapitola Konečne v Rokforte

2. ledna 2009 v 10:31


Pri uchu začul chrapľavý dych dementora. Začul krik svojej matky, smiech lorda Voldemorta od ktorého mu behal po chrbte mráz. No okrem toho kriku začul čosi iné.
"Ty to zvládneš!" slová jeho matky sa miešali s krikom jeho matky a smiechom Voldemorta. Zbadal zelený záblesk a počul iba smiech Voldemorta.
Čímsi narazil hlavou, o čosi mäkké. Prebral sa. Nad sebou zbadal postavu s tvárou zahalenou v kapucni. Nevyťahoval z neho dušu, iba na neho hľadel. Nestiahol si ani kapucňu. Harry ležal na sedadle v aute. Znova začul výkriky svojej matky a smiech Voldemorta.
"Oblúk smrti Harry! Oblúk..." zbadal zelený záblesk a znova na neho hľadel dementor. Dementor posledný krát na neho pozrel, vystrel sa a vyletel dierou v strope. Začul tlmené výkriky ľudí a znova ho pohĺtila tma.

"...možno nám to povie," začul vzdialený hlas Remusa Lupina. Otvoril oči. Zjavil sa na sedladle ale na sedadle vlaku. Pred sebou zbadal Lupina, Hermionu, Rona, a ktosi stál vedľa neho z prútikom v ruke a mieril na neho.
"Preberá sa," zhodnotil auror stojaci nad ním a cúvol. Harry sa posadil.
"To ti pomôže," povedal Lupin a odkialsi vytiahol čokoládu. Podal ju Harrymu ktorý ju ochotne zobral a odhryzol si, "čo som sa ťa pýtal, keď ste sa prenášadlom premiestňovali do Brlohu?"
"Čo bolo u vás v kabinete, keď som tam prvý krát.... prišiel," odrecitoval Harry. Lupin na neho vytreštil oči. Harry zneistel.
"Čo..."
"Kľud Remus, na pána Pottera strážca nepôsobil," upokojoval Lupina auror.
"Ale prečo potom šiel po Harrym, Rubeus?" nedal sa Lupin.
"To neviem," priznal Rubeus Taylor.
"Aký strážca? To bol strážca?" opýtal sa namiesto Harryho Rona.
"Áno. Ten, ktorý bol prvý dementor, ktorého Harry zbadal," vysvetľoval Lupin. Harry zbystril pozornosť.
"Ale prečo ste neprivovali patronusa!" zlostil sa Ron, "Teraz máte o jedno auto menej!"
"Pretože je to strážca," v Rubeusovom hlase Harry začul netrpezlivosť
Nikto neprehovoril, čo trvalo do konca cesty. Harry hľadel do okna a rozmýšľal nad tým dementorom a čo to malo znamenať. Neskôr, keď sa prezliekol a oni jediní vystúpili z vlaku, šli rovno do Rokfortu. Rubeus Taylor sa s nimi rozlúčil, pretože mal namierené ku svojim známyn. Niektoré okná Rokfortu boli osvetlené, najmä Veľká sieň, i keď tam neboli žiaci. keď prechádzali cez vstupnú halu, privítal ich Zloduch. Lupin ich viedol vo Veľkej siene. Na prvý pohľad si Harry myslel, že okrem stolov a lavíc tam nikto nieje, ale neskôr si všimol, vďaka Hagridovi, že za učiteľským stolom sedí Hagrid, McGonagallová, Sproutová, Flitvick, Trewanleyová a obďaleč sedel i Filch, napchávajúci sa zemiačkami zo zeleninou.
"Harry!" Hagrid vyskočil zo stoličky, ktorá zavŕzgala, a bežal pomedzi uličku Chrabromilského a Slyzolinského stola. Neskôr sa Harry ocitol v jeho akože priateľskom zovretí, "Pánečku, Harry, ty si vyrástol!"
"Hagrid, ja by som ho nechal. Má za sebou nepríjemnú cestu," varoval ho Lupin.
Hagrid si ho však nevšímal, "Ron, Hermiona!" potľapkal ich mohutnou rukou ako smetiak po pleci. Hermiona sa pri potľapkaní ohla, zatiaľ čo Ron priam spadol.
McGonagallová stala od stola, "Pán Potter, takže ste nakoniec prišli," Harry si nevedel spomenúť, kedy naposledy videl na jej tvári úsmev upierajúci sa priamo na neho. Harry patril k tým neposlušnejším žiakom, veľmi často prekračoval školský poriadok a neraz mu hrozilo vylúčenie zo školy. Nebol najlepším žiakom a predsa stojí pred Veľkou sieňou ako učiteľ Obrany proti Čiernej mágií. McGonagallová odviedla Harryho za učiteľský stôl a naznačila Ronovi a Hermione, aby ju nasledovali. Harrymu sa ušlo miesto až na konci učiteľského stola, i keď ho od ostatných delily prádzne stoličky.
"Musíte sedieť tu," vysvetlila Harrymu. Harry sa posadil na určené miesto. Hermiona z Ronom si sadli za Chrabromilský stôl hneď na kraj z Harryho strany. Lupin čosi vravel McGonagallovej, ktorá súhlasne prikývla a potom odišiel.
Keď sa Harry najedol, vstal. Hermiona z Ronom automaticky stali tiež a Hermiona namierila k Harrymu.
"Pôjdeme s tebou," naznačila mu, aby ju nasledoval. Vyšli z Veľkej siene a prechádzali z jednej chodby do druhej. Prešli cez točité schodisko a Harry si všimol, ako vchod do klubovne stráži obraz Dumbledora. Vošli do ďalšej chodby, ktorú Harry vôbec nepoznal. Neskôr vyšli na tej chodbe, kde stretol Snapea v noci a Lupin mu zobral Záškodnícku mapu. Zastali pred obrazom akejsi čarodejnice a Harry v ňom spoznal Bystrohlavovú. Hermiona sa prútikom dotkla rámu obrazu, ten sa odsunul a spoločne vošli do kruhovej miestnosti, asi takej veľkej, ako Chrabromilská klubovňa. Na zemi bol žltý koberec a steny boli biele. Po obvode stien boli okná, takže bola cez deň veľmi osvetlená. Po bokoch boli dvoje dvere oproti sebe. Naprostriedku miestnosti boli dve drevené stoličky uložené po obvode okrúhleho priesvitného stola. Cez deň tu bol skvelý výhľad na Rokvil a akési hory v diaľke. Boli tak vysoko, až skoro nebolo vidno areál školy. Harrymu sa zazdalo, že odtiaľ vidí i Londýn a Príjazdovú cestu. Neskôr si uvedomil, že to nieje možné.
"Harry, sem!" prebrala ho Hermiona ukazujúc na dvere vľavo. Harry k nej podišiel. Potlačila dvere, ktoré sa sami otvorili, i keď ich nikto neotvoril. Harry vošiel dnu. Stál v bielej miestnosti z piatimi posteľami. Na prvej bol papierik s tancujúcim nápisom FLITVICK, vedľa na posteli stálo R. A. L. (Harry si spomenul na R.A.B.), na ďalšej H. J. P. na ďalšej N. S. W. a na konci stálo FILCH. Na konci miestnosti, i keď nebola veľmi veľká, stálo okno z bielymi priesvitnými závesmi, ktoré boli teraz zatiahnuté.
"Pekná spoločnosť, tí najlepší na kraji," zhodnotil Harry.
"Áno, a najlepšie na tom je, že ty si v strede, čiže budeš počuť obidvoch," zavtipkoval Ron.
"Čo? Ja som vo strede?" začudoval sa Harry.
"Si predsa Harry James Potter, nie?" vzdychol si Ron.
"Áno," prisvedčil Harry.
"Tak sa pozri na tú posteľ vo strede," vyzval ho Ron. Harry sa lepšie zadíval na H. J. P. a vtedy mu došlo. Tie písmenká znázorňujú mená tých, ktorým patrí táto posteľ.
"Ešte nikdy som nebol vo spálni učiteľov. Nemáte tu veľmi pekné," zhodnotil Ron.
"Ha, ha, ha, myslíš, že vy budete mať krajšie? Rokfort je starý, i toto sa mi zdá celkom nové," zamračil sa Harry.
"O áno, máš pravdu, chlapče. Táto miestnosť sa celkom rozpadla a zasiahla jedneho smrťožrúta," Harry si až teraz všimol hore pri strope obrazy. Vravel k nemu pán s okuliarmi na orlom nose a plešinou na hlave, ktorá mu pokrývala takmer celú hlavu. Len po bokoch mu trčali sivé vlasy.
Ja niesom chlapče, pomyslel si Harry.
"Tak my ideme," ozval sa Ron.
"Áno," pridala sa Hermiona. Zavreli za sebou dvere a Harryho nechali samého v miestnosti, i keď tam stál z veľmi nezhovorčivými obrazmi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama