Odrazu sa ručička pána Weasleyho objavila pri nápise DOMA. Otvorili sa dvere a Harry k nim pobehol. Do brlohu prišiel pán Weasley.
"Och, všetko najlepšie Harry," poblahoželal Harrymu z diaľky.
"Pán Weasley..." začal Harry a hľadel na pána Weasleyho, ktorý odkladal akési knihy, ktoré si priniesol z práce.
"Áno Harry, o chvíľu tu už budú," prikývol pán Weasley a Harry na neho nechápavo hľadel, "ešte ti to nepovedali?" pán Weasley si pravdepodobne všimol Harryho výraz, "Ty z Hermionou a Ronom idete skôr do Rokfortu, ak by ste mali ísť zo študentmi, vyvolá to rozruch a môže vlak prepadnúť nejaký smrťožrút. Preto pôjdeš Rokfortským expresom presne na svoje osemnáste narodeniny."
"A kto... so mnou pôjde?"
"Neviem ale myslím, že i Lupin a Wand, Tonksová, Taylor a ostatní," pán Weasley zakryl knihy akousi dečkou, "Nevrav prosím Molly, že som si tu odložil knihy, áno? Vieš, chcem študovať motorky pretože tá Siriusová ma zaujala a ešte som nezistil, ako fungujú brzdy a pridávanie rýchlosti," Harry prikývol a po tom sa pán Weasley odvrátil a vyšiel hore schodmi. Harry ho po chvíli nasledoval. Za dverami Ronovej izby začul Hermionu z Ronom o čomsi sa rozprávať. Otvoril dvere. Hermiona sedela na Ronovej posteli a Ron na Harryho posteli oproti Hermione.
"Akurát sme sa o tebe rozprávali," zahundral Ron.
"A na čo ste prišli?" podpichol Harry.
"Na nič," vzdychol Ron.
"Ale ja som čosi zistil," pousmial sa Harry, "Ideme do Rokfortu."
"Ako to, že ideme? Ideš, nie?"
"Nie, ideme."
"Naozaj?" vstala Hermiona.
"Áno," prisvedčil Harry. Hermiona zvýskla.
"Nechápem," postavil sa i Ron.
"I vy idete so mnou a asi tam i so mnou ostanete. Neviem prečo."
"Ale to je úžasné!" žasla Hermiona a ruky tak pevne zvierala od vzrušenia, až ich mala takmer červené.
"Počkať... prečo?" spamätal sa Ron.
"Nieje to jedno, Ron?" Hermiona sa znova posadila.
"Nie," Ron ju priam zrakom prebodol.
"Ešte som vám to nevravel? Prijal som ponuku učiteľa," Harry nechápavo hľadel z jedného na druhého. Hermiona a Ron ztíchli.
"Harry! Ron! Ech... Hermiona!" ozvalo sa volanie pani Weasleyovej.
"Už sú tu, poďme," zhodnotil situáciu Harry.
"Kto?" Ron vyzeral nechápavo ale poslúchol a spoločne z Hermionou nasledovali Harryho, ktorý zišiel dole schodmi. Na jeho sklamanie tam nebol nikto okrem pána Weasleyho a pani Weasleyovej.
"Budú tu o chvíľu. Trocha meškajú, preto je potrebné, aby ste už boli zbalení," pán Weasley prebehol pohľadom po Hermione, Harrym a Ronovi a zmätene sa opýtal, "Vy... ste zbalení?"
Hermiona zbledla. Pomaly sa otočila a vybehla hore schodmi, "Počkajte tam, zbalím vás!" oprela sa o zábradlie schodov a potom sa odvrátila, dupotom dobehla hore, kde sa neskôr ozvalo TRESK! a ďalšie TRESK! a ďalšie... až o minútu bola dole s jednou maličkou fialovou kabelkou a klietkou z Hedvigou.
"Hedviga sa tam nezmestí," vysvetlila Hermiona, keď si všimla Ronov a Harryho výraz.
"Dobre, ponáhľajte sa! Sú tu!" ozval sa pán Weasley. Naozaj. Pred Brlohom zastalo 5 áut. Jedno bolo vpredu pred všetkými, za ním boli try do radu a za nimi ešte posledné.
Ktosi Harryho chytil za plece. Harry sa obzrel, "Dávajte na seba pozor," odrecitovala pani Weasleyová. Harry meravo prikývol. Z auta zo stredu vyšiel akýsi čarodejník z plavými vlasmi a vodnatými očami. Harry ihneď zhodnotil, že je to auror podľa jaziev na tvári a jednu na ruke. Bol oblečený v tmavomodrom habite, takmer čiernom. s čiernymi nezvyčajnými topánkami.
"Pán Potter, pani Grengerová, pán Weasley, prosím, do tochto auta," a ukázal na auto, odkiaľ práve vyšiel. Harry, Ron a Hermiona poslúchli. Keď Harry prechádzal ako posledný okolo čudného čarodejníka, čarodejník ho zastavil, "Nie, pán Potter, vy musíte byť vstrede. Inak to nebude fungovať," Ron otrávene vyšiel z auta a Harry si sadol do prostriedku, ako mu povedal auror vedľa Hermiony. Neskôr si k nemu sadol i Ron. Auror zmyzol kdesi za autom z Ronovej strany, neskôr sa zjavil pred všetkými autami, čosi naznačoval gestami. Harry si všimol čiernovlasého šoféra ich auta, ktorý zdvihol ruku ako na pozdrav. Tak podobne urobili i vodiči ostatných áut. Auror uvolnil cestu a sadol si na sedadlo pred oknom vedľa šoféra. Auto sa začalo mierne triasť. Po chvíli okná začali mrznúť. Svetlá v Brlohu zhasli a i v ostatných domoch. Harry si všimol postavy v čiernych plášťoch, ktoré vytvorili okolo áut vzdialený kruh. Auror sediaci v aute pred nimi vytiahol ruku z okna s prútikom, z ktorého vyšli žlté pásiky, vytvorili okolo áut kruh tesne pred dementormi. Kruh ich ako keby odbil a Harry sa začudoval, že cez nich neprešiel, čo by najskôr očakával. Niektorí i spadli. Harry nevedel, či sa má smiať alebo nie, pretože dementori pri páde vyzerali naozaj odpudzujúco. Spod rúk im vyšiel ako keby dym na miestach zhromaždený, inde riedší. Niektorí sa iba obzreli a ďalej sledovali autá. Harry si všimol, ako jeden dementor popred všetkých prechádza autá a sleduje to v strede.
"Pozor, D274!" auror sa otočil a pozrel na Harryho. Harry mu pohľad opätoval i keď nechápavo, "Dementori majú svoje čísla, Potter. Omylom sme priradili i Dementora D274 a očividne si vás pamätá."
Harry sa obzrel. Videl toho istého dementora, ako na neho hľadí.
"Asi bude mať na vás vpliv," vysvetlil auror, "patronusa nemôžete použiť."
Harry sa znova zahľadel na dementora. Zazdalo sa mu, že i on na neho hľadí. Začul vzdialený hlas aurora ako niečo vraví ale teraz ho nepočul.
"To si ty?" začul chrapľavý hlas, až ním striaslo.
"POTTER!" auror ho znova priniesol do reality. Harry mal napnuté ruky zadriapnuté do sedadla, čo si asi nikto nevšimol, "Ste v poriadku?" opýtal sa ho auror normálnym hlasom. Vodič auta sa tiež zahľadel na Harryho. Mal okuliare na orlom nose, ktoré mu skĺzli trocha nižšie.
"Čo sa deje, Taylor!" začul tmlený krik z vedľajšieho auta. Motor bol už vypnutý. Nikde sa nepohli za ten čas, pritom tu už stoja dosť dĺho.
Harry meravo prikývol.
"Harry, pravdu!" zahundrala Hermiona. Pravdepodobne bol bledý.
"Nebude robiť problém D274?" ozval sa vodič tichým ale hrubým hlasom.
"Asi. pán Potter, počuli ste niečo?" opýtal sa auror takmer tichým hlasom.
"Áno. Pýtal sa ma, či som to ja," Hermiona zhíkla a Ron zbledol. Na aurorovej tvári sa zjavila nebadaná vráska.
"Ideme," auror sa znova otočil k vodičovi. Ten otvoril okno ako vodič pred nimi, ktorý vytvoril ochranné zaklínadlo ale tentokrát s jeho prútika vyšli červené iskričky. Motori všetkých áut sa naštartovali a pohli v tom istom tempe. Dementori sa začali kĺzavo pohybovať s nimi. Dementor, ktorý Harryho spoznal sa držal stále na svojom mieste aby mohol poriadne dovidieť na Harryho.
Hermiona zpípla. Harry sa obzrel tak isto, ako i auror. Dementor D274 vzlietol veľmi vysoko, otočil sa a zjavil sa priamo nad autom, v ktorom sedeli. Otočil sa a prudko letel priamo do auta. Vodič zastal a auto za nimi do nich skoro narazilo.
"Potter! Skloňte sa!" zvolal auror. Harry sklonil hlavu a položil ju na svaly. Rukami si ju zakryl z obidvoch strán. Počul, ako auror vybehol z auta a ako zvolal "Expectro patronum!" zbadal biely záblesk, ktorý pohasol. Dementora to neodrovnalo od útoku a blížil sa bližšie k stropu auta.
"Nedá sa nič spraviť?" začul Lupina.
"Áno, dá. Pán Weasley a pani Grangerová, rýchlo vybehnite z auta a zavrite dvere!" zvolal auror, "Harry Potter tam musí ostať, tak či tak by ho zasiahol."
"Vy ho necháte len tak?!" zvolal Lupin. Harry usúdil, že sa veľmi dobre pamätá na to, čo sa stalo vo vlaku.
"Nedá sa už nič viac robiť. Patronus nepomôže, pretože tento dementor je strážca v azkabane. Tak či tak ho nestihne vyčariť." začul, ako akási palica buchoce po zemi. Chrapľavý dych sa približoval. Na strope auta sa ozvalo TRESK! a Harry podľa chladu, ktorý ho ovinul zhodnotil, že strop nevydržal taký náraz.