6 kapitola Tajomstvo

31. prosince 2008 v 8:57



"Potter, Potter! Počujete ma?" Harry sa začínal preberať. Hľadel na tmavomodrú oblohu posiatu hviezdami s jasným svetlom nad sebou. Pod rukou zacítil neviditeľný plášť, ktorý mu skĺzok po dopade an zem. Nemohol sa nadýchnuť. Ležal v mokrej tráve v neprirodzenej polohe. Polovicou tela ležal na zemi chrbtom no nohami ležal vykrútený na bok. Nemohol sa pohnúť a i keď sa mu hrdlo uvoľňovalo, ťažko sa mu dýchalo.
"Čo sa stalo?" začul Lupina a pohoršené hundranie. Lupin sa pravdepodobne predieral k Harrymu.
"Neviem," odvetil Moody držiac svietiaci prútik nad Harrym a naklonil sa k nemu, "Potter!"
"Preberá sa," Harry začul za svojou hlavou blížiace sa kroky a hlas Wanda. Obďaleč zastal.
"Ako vieš?" Moody sa vystrel.
"Nevidíš?" zasmial sa Wand a ukázal na Harryho. Moody na neho pozrel a zakrútil hlavou. Wand pristúpil k Harrymu a na Harryho hrdlo namieril prútik.
"Wand! Radšej ho nechaj!" dohováral mu akýsi auror. Wand si ho nevšímal. Z konca jeho prútika vyleteli červené iskričky a z nich vychádzali ďalšie a ďalšie až vytvorili okolo Harryho červenožiariacu bublinu. Harry sa nemohol nadýchnuť.
"Čo to robíš, Wand! Chceš ho zabiť?!" začul tlmený krik Moodyho ako keby bol vo sklenej fľaši.
"Nie," Wand prútikom zpevňoval obal okolo Harryho.
"Wand, prestaň!" pohoršoval sa Moody a čarovným okom sledoval Harryho. Wand ho ignoroval a stále spevňoval červený obal prechádzaním po ňom prútikom. Po chvíľke ho prestrčil cez obal a z konca jeho prútika vyleteli bublinky. Harrymu sa ihneď uvoľnili dýchacie cesty a mohol sa konečne nadýchnuť. Keď sa bublinka dotkla obalu, ten hneď zmyzol. Ostali po ňom iba malé iskričky, ktoré sa strácali v tráve.
"Ja som ho nechcel zabiť, ale asi vy ostatní," vyhlásil. Harry sa kašľajúc dvíhal zo zeme.
"Čože?" zbystril Moody a za ním aurori nesúhlasne zahundrali. Wand znova podišiel k Harrymu a podoprel ho. Harry sa mu chcel poďakovať ale kvôli záchvatom kašľania s prudkého prechodu nemohol. Všetci na Harryho prekvapene hľadeli, ako keby vstal z mŕtvych, čo Harrymu trocha prekážalo.
Kašeľ utíchol a Harry sa konečne mohol poriadne nadýchnuť. Harry sa postavil a schmatol neviditeľný plášť.
"Berte si metly, poletíme späť," Moody konečne prerušil ticho. Všetci vysadli na metly, ktoré stále poslušne držali v rukách. Harry si prevliekol neviditeľný plášť. K nemu podišiel Lupin a spoločne nasadli na metlu. Prvá polovica aurorov vzlietla ako roj včiel a Lupin vyštartoval za nimi. K nim sa pripojila druhá polovica aurorov a členov fénixovho rádu a po chvíľke lietania vo vzduchu vytvorili aký-taký kruh, ktorý sa formoval až nakoniec namiesto roja čarodejníkov na metlách letel krásny kruh, ktorý Harryho obklopoval zo všetkých možných strán.
Cestou nikto neprehovoril. Niektorí občas skontrolovali Harryho, či sa drží na metle a leteli ďalej. Harryho sledovali najmä tí pod ním ale Wand, ktorý s nimi udržiaval tempo na boku Harryho mal stále na očiach. Pod nimi bola takmer úplná tma. Bola jedna hodina po polnoci a všetci pod nimi spali. Muklovia ani netušili, že práve nad ich domom letí chlapec ktorý prežil, netušia ani, že práve dnes je ohnivá noc.
Konečne doleteli pred Brloh. Tam už Harryho čakal pán Weasley.
"Ako to dopadlo?"
"Celkom dobre, Artur. Akurát z niekoľkými komplikáciami," Moody sa mierne naklonil na bok a varovne hľadel na Wanda, pričom udrel palicou o zem, "ale inak celkom v poriadku."
"Och, to ma teší," pán Weasley sa pousmial. Harry vošiel do Brlohu a rozlúčil sa s aurormi a členmi Fénixovho rádu. Vybehol hore schodmi a vbehol do izby s cieľom vyrozprávať všetko Hermione a Ronovi. Lenže neboli tam. Vybehol z izby a ani si nevšimol, že dvere nechal otvorené a bežal do obývačky. Tam okolo stola tancovala pani Weasleyová a keď zbadala Harryho, vletela priamo k nemu.
"Harry! Si v poriadku?" chytila ho za plecia a kontrolovala.
"Molly, ja by som ho nechal," zasmial sa pán Weasley, ktorý práve došiel za Harrym. Pani Weasleyová ho pustila, "Harry, čo to boli za komplikácie?"
"Asi som iba odpadol, nič vážne," zahováral Harry.
"Ćo... nič vážne? To, že si odpadol, sa ti nezdá vážne?!" pn Weasley zvyšoval hlas na plné kolo.
"Nie," odveil Harry popravde, "Býva zvykom, že odpadávam keď Vol..."
"To nemá nič spoločné z Tým-ktorého-netreba-menovať, Harry!" vybuchol pán Weasley. Harry stíchol. Vedel, že pán Weasley má pravdu, jazva ho nepálila. Čo to potom mám znamenať? Obišiel pána Weasleyho a vyšiel hore po schodoch. Na konci schodištia sa zrazil z akousi hnedou strapatou guľou, ktorá do neho nedbanlivo vrazila. Harry sa pevne zachytil zábradlia a po náraze skoro na ňom vysel v trocha šikmom smere nad schodami. Ruka sa mu vykrútila, preto sa pustil a zletel niekoľko schodov nižšie.
"Och, prepáč Harry," Hermiona pobehla k Harrymu a pomohla mu vstať.
"Do smrti môžem chodiť po vodu!" ozvalo sa celým domom. Pani Weasleyová zvreskla a ozval sa cengot už rozbitého hrnčeka. Harry sa už-už vystieral, keď domom následne otriasol výbuch kila hnojových bômb lenže bez vône. Z Fredovej a Georgovej izby vyletel smaragdovozelený dym. Harry znova dopadol na schody a znova zletel niekoľko schodov naspäť. Bolo počuť, ako pani Weasleyová hundre a nadáva.
"Chcete ho zabiť?!" Hermiona sa rozkričala na plné kolo smerom k Fredovým a Georgovým dverám.
"Koho?" neozval sa Fred, ani George, ale Ron priamo nad Harrym, "Ahá, myslíš túto handru na roztiahnutú na schodoch?"
"Och Ron, prestaň!" zpípla Hermiona.
"Ha, ha, ha, veľmi vtipné, Ron," Harry sa hundrajúc zdvíhal zo zeme.
"No čo, iba som žartoval," zahováral Ron. Všetci traja sa pobrali do Ronovej izby.
"Tak, ako to dopadlo?" Hermiona si uhládala prikrývku na posteli a zvedavo hľadela na Harryho.
"Nie veľmi dobre," Harry odkladal do skrine neviditeľný plášť.
"Prečo?" Ron sa posadil na svoju posteľ.
"Odpadol som," pousmial sa Harry. Zdalo sa mu to smiešne, že odpadol.
"To nieje smiešne, Harry. Dnes bola ohnivá noc, to nieje náhoda a nemá to nič s tým... no... s ním," zahriakla ho Hermiona.
"To povedal i Ronov otec," potvrdil Harry.
"Môže to čosi naznačovať... čo myslíš, prečo by s tebou inak šlo toľko veľa aurorov?"
"Neviem..."
"No vidíš! Oni to tušili, Harry." Harry bol ticho. Vedel, že Hermiona má pravdu. Prečo s ním vôbec išli? A prečo toľkí? Len naozaj preto, lebo sa báli pomsty smrťožrútov? Alebo očakávali čosi viac?
"Oni toho očakávali viac..." Harry rozmýšľal nahlas.
"Čo?" naraz sa ozvali Ron a Hermiona.
"Čakali, že sa stane viac, než len príchod smrťožrútov," Ron a Hermiona na neho nechápavo hľadeli, "prečo išli so mnou toľkí?"
"Aby ťa chránily, Harry!"
Harry pokrútil hlavou, "Prečo toľko veľa? Smrťožrútov na slobode nieje toľko, aby ich neporazili."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama