5 kapitola Návrat do minulosti

26. prosince 2008 v 23:30
"Musíme počkať ešte 5 minút," Moody pozrel svojim čarovným okom na vzdialenú kostolnú vežu s hodinami.
Harry podišiel k tabuli. Sklonil sa k nej, "Držíme ti palce, Harry, nech si kdekoľvek... ty určite vyhráš, Harry... smrť umiera posledná, Harry," čítal potichu Harry, "Smrť umiera posledná..." čo to má znamenať? Harry si spomenul na list, ktorý písala Siriusovi jeho matka tesne pred jej umretím. Na jeden okamih si pomyslel, že možno mu to napísala jeho matka. Nie, to nemôže byť pravda, presviedčal sám seba.
Harryho vytrhol z rozmýšľania úder hodín. Hodiny hlásili dvanásť hodín.
"Drž sa, Harry," ozval sa Lupin a aurori sa potichu vzdialovali. Myzli za rohmi domov, strácali sa v živých kríkoch. Harry stál sám pred domom. Pozrel na neho. Dom sa zmenil. Strecha bola opravená, v záhrade rástli kvety, tabuľa zmyzla. V oknách boli vsadené čisté sklá a za nimi žiarilo svetlo. Z domu sa ozval milý spev. Harryho prilákal dnu. Vykročil, potlačil bránu, ktorá sa ticho otvorila a dovolila mu prejsť. Prešiel po bielom chodníku priamo do krásneho bieleho domu. Stál pred tmavohnedými dubovými dverami. Potiahol bielu železnú kľučku a otvoril dvere. Zjavil sa v útulne vyzerajúcej chodbe. Steny boli biele. Na zemi bola svetlá podlaha a na nej biely koberček. V rohu stála menšia skryňa. Pod ňou boli uložené čierne topánky. Na vešiaku vedľa boli úhľadne zavesené čierne habity ale i medzi nimi bola i biela a tmavomodrá vetrovka. Harry sa obzrel v zrkadle, či ho naozaj nieje vidno. Milý hlas odrazu utíchol.
"James? Prišiel niekto?" Lilly Potterová pravdepodobne začula jeho príchod. Harry sa stiahol k stene. Dvere tesne vedľa neho sa otvorili a s nich vyšiel jeho otec. Harry musel uznať, že sa na neho presne podobá.
"Nie, nikto Lilly," odvetil trocha hrubším hlasom, ako mal Harry. Muž sa otočil a vrátil sa. Harry ho nasledoval. Vošiel do kuchyne ale nemal čas sa obzerať. Nasledoval svojho otca. Ten prešiel cez kuchyňu, tiež sa neozbrel a Harry ho stále nasledoval. Jeho otec vyšiel z kuchyne a prešiel cez obývačku ku schodom. Na chvíľku zastal, ako keby Harryho začul a vyšiel hore schodmi. Tam prešiel okolo kúpelne a vošiel do spálne. Harrymu sa naskytol neobyčajný pohľad. Jeho matka kľačala pri prázdnej kolíske a spievala jej pieseň na dobrú noc. James Potter k nej podišiel a tiež si kľakol a tiež hľadel na prázdnu kolísku.
Zdola sa ozval akýsi šumot. Harry podišiel k oknu a vyzrel von. Na tmavomodrej oblohe zazrel čierny dym blížiaci sa k domu. Dym priletel priamo pred dvere Harryho rodného domu a bez pozvania vošiel dnu. Harry siahol po prútiku. James pobehol k oknu, skoro sa šúchol o Harryho a vyzrel dnu.
"Lilly, ber Harryho a bežte. Ja ho zdržím!" zvolal James Potter a vyrútil sa z izby. Harrymu bylo srdce ako preteky. Lilly splašene siahla do kolísky ale nič neuchopila, ako to Harry videl vo vzpomienke. Bezmocne hľadela na kolísku.
Harrymu to konečne došlo. To je noc, je to Ohnivá noc... "Ohnivá noc je čarovná,"
Harry bez rozmýšľania vybehol z izby. Hore schodmi vychádzal Voldemort zahalený v čiernom plášti a vyťahoval prútik, pričom nespúšťal oči s Jamesa. Druhou rukou si siahol na kapucňu plášťa a stiahol ju dolu. Odhalil svoju bielu tvár s červenými očami, dvoma dierkami ktoré nemali ani nos a ústami bez pier. James sa viditeľne vystrašil ale nedal to nijak najavo. Voldemort vyšiel hore schodmi. Už-už dvíhal prútik. Harry videl, ako sa jeho ústa bez pier pohli, začul to osudné slovo "Avada," a nemohol sa ubrániť.
"Protego!"
"Avada kedavra!" zjavil sa zelený záblesk. Harrymu prestalo biť srdce. Kúzlo otca zasiahlo. Nepodarilo sa mu ho ubrániť.
Zelený záblesk zmyzol. Na zemi ležali dve postavy. Harryho otec a Voldemort. Okolo Voldemorta sa postupne zjavovali červené iskričky a onedlho Voldemort zmyzol. Harry podišiel k Jamesovi. Nie, on nemôže byť mŕtvy!
"James?" ozval sa slabý hlas z izby. Vyšla z nich Lilly. James zavzdychal. Pomaly sa posadil a s Lillynou pomocou sa postavil. Harrymu žalúdok skákal jedno salto za druhým.
"Harry..." začala Lilly.
"To nič, Lilly," upokojoval ju James a Harrymu sa zazdalo, že hľadí priamo na Harryho. James sa trocha pousmial. Harry mal nutkanie stiahnuť zo seba neviditeľný plášť, no skôr, ako to stihol urobiť sa zjavil žltý záblesk. Po ňom sa na mieste, kde stála Lilly a James zjavili dve svletložlté gule a iskrivo zleteli dolu schodmi a vyleteli z domu. Harry ich nasledoval, no nedostihol. Gule kdesi vyleteli hore k oblohe.
"To je Potter?" ozvalo sa za Harrym.
"Si Potter?" z kríkov sa vynoril Wand.
"Áno," prisvedčil Harry.
Moody odfrkol, "To povie i smrťožrút!"
Z kríkov vyšiel Lupin, "Čo som sa ťa pýtal po primiestnení pred tvojimi narodeninami ako kontrolnú otázku?"
"Čo bolo vo vašom kabinete," poslušne odpovedal Harry.
"Je to on," vyhlásil Lupin a spoza domov a z kríkov začali vychádzať aurori.
"Bravo Potter... POTTER!" Harry zbadal na oblohe tie dve gule a z nich na neho hľadeli jeho rodičia. Harrymu sa zatmelo pred očami. Nohy sa mu uvolňovali a on odrazu klesal a klesal... zacítil na svojom líci studenú hlinu a tráva mu nepríjemne trčala pod nosom. Okuliare sa mu vyšmykli z nosa a dopadli vedľa neho. Jazva ho rozbolela a nohy tiež. Dopadol priamo na ruku v neprirodzenej polohe. Ktosi ho prevrátil na chrbát, volal na neho, lenže on nemohol reagovať. Ktosi nim triasol, volal na neho, aby sa prebral, pýtal sa ho, čo mu je. Lenže on nemohol odpovedať, on sa musel poddať tme, ktorá ho pohltila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama