3 kapitola - Ohnivá noc

25. prosince 2008 v 13:38
Harryho často budili hlučné otrasy domu, ktoré spôsobovali Fred a George svojimi hnojovými bombamy v inom podaní, akože oslava, ktorú sprevádzali Georgove pokriky: "Fred vstal z mŕtvych!"
Občas Fred preletel po Brlohu s plachtou na hlave a predieral si cestu, "Pozor, ide nesmrtelný!"
Následne sa ozvali pani Weasleyovej pokriky, "Prestante!" a až zaľahlo v ušiach od toho ticha. Harry v blízkosti pani Weasleyovej pocítil náhle nutkanie opýtať sa, čo s nimi robí, totiž to nieje vo zvyku, že Fred a George stíchnu.
Harryho až bolela hlava včetne jazvy od toľkého hluku a Fredovho a Georgovho pravidelného otriasania Brlohu, radšej nespomínam i smrad pred Fredovými a Georgovými dverami izby. Občas sa i z ich izby vytratila nejaká tá iskrička alebo občas zasvietilo červené svetlo. Harry sa prevrátil na posteľ. Nechcelo sa mu prezliecť, pretože ho hlava neznesiteľne bolela. Jazva mu až pulzovala a Harry predsa tušil, že to nespôsobuje bolesť hlavy, ale čosi inšie.
Cítil v sebe strach, i keď ten strach nebol jeho, ale čísi, kto nebol ani nablízku. Upokojoval sa myšlienkou, že si to len namýšla, pretože on nemôže byť živý, pred zrakmi mnohých, i pred jeho zrakom, umrel svojou vlastnou kliatbou.
Nakoniec sa, Harry, predsa len prezliekol a vliezol pod prikrývku. Ani nevedel, kedy zaspal. Zistil to, až keď sa mu sníval čudný sen.
Letel ponad domy na svojom Blesku. Pod ním sa myhali svetlá domov muklov, refrektory áut, pouličných lámp. Napravil si neviditeľný plášť a začal klesať. Čoraz išiel strmšie a strmšie, až pomaly mieril hlavou nadol. Začal spoznávať to miesto. Bola to Godricová úžľabina s kostolom, sochou jeho rodičou, cintorínom, kde jeho rodičia ležia i z jeho rodným domom. Klesol pri soche ale nezliezol z metly. Socha sa mu zmenila na obraz jeho a jeho rodičov. Zdalo sa mu, ako pohľad jeho matky je nepresný, neprítomný a jeho otec ho tuhšie držal a usmieval sa tentokrát na živého Harryho. Za sebou začul šuchot. Trocha vzlietol a po známej ceste letel rovno na kraj dediny. Zastavil pred svojim rodným domom. Skoro ho nezpoznal, našiel ho iba vďaka tabuli. Bol zrekonštruovaný a vyzeral ako nový. Vošiel tam. Čosi čierne, ako dym s bielou hlavou vletelo do domu. Zatmelo sa mu pred očami, zjavil sa zelený záblesk a znova nič nevidel.
Začul vzdialený výkrik, potom ďalší a nakoniec zdĺhavý svoj vlastný výkrik. Jeho hlas silnel, až sa konečne poriadne prebral.
Áno, to kričal on, no nie zo strachu, ale kvôli bolesti, ktorú cítil na čele, neskôr ho pocítil na celom tele.
"Harry!" začul Hermionu. Z námahou otvoril oči. Všetko ho bolelo, zvýjal sa na zemi od bolesti zamotaný v prikrývke. Obďaleč neho stáli dve postavy. Podľa hlasu ich rozoznal, bola to Hermiona a Ron.
Začul, ako ktosi čosi zašepkal, zjavil sa slabý červený záblesk a Harryho všetko dvojnásobne bolelo. Všade cítil neznesiteľnú, priam neuveriteľnú bolesť.
"Čo sa tam deje?!" zvolala pani Weasleyová. Následne sa ozvalo naliehavé búšenie na dvere. Videl, ako Hermiona, i keď si nebol celkom istý, pobehla k dverám a otvorila ich. Pán Weasley odsotil Hermionu nabok a vletel do izby. Keď zbadal Harryho, prudko zastal.
Harry znova začul zašepkanie a bolesť znova zosilnela. Už sa to nedalo vydržať.
"Ktorý to bol?" ozval sa pán Weasley.
"Nikto z nás," odvetila ustráchane Hermiona.
"Choďte preč," vyzval ich pán Weasley. Hermiona a Ron poslúchli. Pán Weasley podišiel k Harrymu a asi dvanásť centimetrov od neho zastal, "Harry, čo si spravil pred Tým-ktorého-netreba-menovať? Skús to!"
Harry zaťal zuby. Ozval sa šepot, znova červený záblesk a znova sa bolesť stupňovala. Pán Weasley si, ako si Harry myslel, všimol červený záblesk tiež. Ozbrel sa, ale keď nikoho nevidel, pravdepodobne uznal, že sa mu to zdalo.
"Harry!" napomínal ho pán Weasley.Harry by mu najradšej odvetil, že to nejde, no nemohol. Bolesť bola neznesiteľná, nemohol sa jej ubrániť, jedine poddať. Pán Weasley na Harryho namieril prútik, vyslovil akési zaklínadlo ale Harry ho nepočul kvôli svojmu vlastnému kriku. Zjavila sa zlatá stuha, ktorá vyletela z prútika pána Weasleyho, obklopila sa okolo neho a Harrymu sa zatmelo pred očami. Bolesť zázrakom prestala, lenže sa nahromadila do jeho jazvy a nápisu na predlaktí NESMIEM KLAMAŤ.
*

Keď sa konečne prebral, sedela pri ňom Hermiona, Ron, pán a pani Weasleyoví, Ginny, Fred a George. Fredovi a Georgovi zmyzli z tváre ich úsmevy a Harry by ich ani nespoznal, keby sa na seba tak nepodobali. Ešte stále bola noc, znova medzi nimi svietil prútik.
"Čo sa ti stalo, Harry?" opýtal sa ho pán Weasley hľadiac na Harryho jazvu, ktorá tentokrát bola biela, skoro ako pani Weasleyová a Hermiona.
"Sen... Godricová úžľabina... Crucio..." snažil sa vysvetliť Harry ale podľa výzoru pána Weasleyho, nepochopil to. Nechápavo na neho hľadel.
"Čože?"
Harry mu ako-tak vysvetlil, čo sa mu snívalo a ako začul čísi šepot a ako na neho ktosi vysielal Cruciatus.
Pán Weasley zamyslene vyšiel z izby a všetci ho nechápavo nasledovali až na Hermionu a Rona. Harry vyliezol na posteľ, napravil si prikrývku a znova sa ponoril do spánku.
Zobudilo ho slnečné svetlo, ktoré prichádzalo z pootvoreného okna. Harry sa prezliekol a šiel dole na raňajky. Sadol si medzi Hermionu a Rona, ktorí mu obsadili miesto a túžobne na neho hľadeli.
"Čo?" zahriakol ich, keď mu pohľadom nedali pokoj. Hermiona a Ron sa naraz odvrátili a venovali sa raňajkám.
"Harry!" Harry až podskočil. Rýchlym krokom k nemu mieril pán Weasley s ustarosteným pohľadom. Harry sa postavil a čakal, čo mu pán Weasley povie. Pán Weasley ani nezastal natiahol obydve ruky, chytil Harryho za plecia, vôbec nezastavil, a tlačil ho k stene. Harry na neho nechápavo pozeral, "Musíš tam dnes ísť, sám. Dnes je Ohnivá noc, musíš poletieť do Godricovej úžľabiny!"
"Artur!" napomenula ho pani Weasleyová. Pán Weasley sa spamätal a pustil Harryho. Harry na neho nechápavo hľadel.
"Ale pôjdeš tam, áno?" nedal sa pán Weasley.
"A-ano."
"Dobre," pán Weasley sa rozpačito otočil a vyšiel s kuchyne.
Harry sa posadil a konečne sa naraňajkoval. Keď vychádzal z kuchyne, zastavila si ho pani Weasleyová.
"Harry, Artur to myslel vážne. Mal by si tam ísť," pozrela na neho. Harry meravo prikývol. Uvoľnila mu cestu a on šiel rovno bez obzretia do izby.
Pred oknom zbadal sivobielu sovu, ktorá sedela na okne. Keď ho zbadala, vzlietla a rovno na hlavu mu pustila zrolovaný pergamen. Harry ho zachytil. Sova urobila vo vzduchu salto a vyletela von pootvoreným oknom.
. . . . . . .
Vážený pán Potter,
s radosťou vám oznamujem, že sa príjmate ponuku na miesto učiteľa v Rokfortskej škole čarodejníckej. Ak nesúhlasíte s touto ponukou, prosím, pošlite po sove obratom tento list, ak to bude možné.

McGonagallová, riaditeľka Rokfortskej školy čarodejníckej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lízi Lízi | 25. prosince 2008 v 13:40 | Reagovat

Ahoj,chceš mít velkou návštěvnost a zadarmo? Tak se zaregistruj zde a tvůj sen se splní!!! A neplatíš nic!!!

Odkaz:    http://www.websurf.cz/?ref=Lízi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama