1. kapitola - konečne voľné prázdniny

11. prosince 2008 v 18:06

"Neprišiel. Už je dvanásť hodín, a on ešte neprišiel!" po stanici King-Cross premával Vermon Dursley. Zavalitý, červený od zlosti s klobúkom na hlave v kockovanej košeli nervózne chodil sem a tam po celom nástupiští. Za ním cupkala Petúnia Dursleyová, s konskou tvárou, a Dudley Dursley.
"Možno sa niekde zastavil," uvažovala teta Petúnia.
"Nezmysel, vlak je už tu a on v ňom nieje!" hundral si popod žlté fúzy.
"Tam je!" teta Petúnia vystrčila svoj kostnatý prst a ukazovala na čiernovlasého chlapca s jazvou na čele a okuliarmi, ako kdesi ide s ďalším ryšavým chlapcom a hnedovlasou dievčinou. Pozrel na nich a konečne k nim zamieril.
"Kde si bol, chlapče?!" hromžil Vermon Dursley, "My ťa tu čakáme, povedali nám, že dnes sa budeš vraciať, keď nás vyprevádzali domov, a ty si nás ani nevšimneš?! Aká vďačnosť! My ťa roky živíme..."
"Áno, iba zbytkami, rovno pre psa tety Margrét," odvetil Harry namiesto pozdravu.
"...a ty k nám ani neprídeš?" Vermon Dursley si ako keby Harryho prerušenie nevšímal.
"Ty! Takto sa s nami nebudeš rozprávať!" vyštekla na Harryho teta Petúnia.
"A asi vám povedali zle. Ja sa k vám nevraciam."
"A to už ako?!" vyštekol teraz Vermon Dursley, ktorý teraz nachytil fialovú farbu, ktorá perfektne ladila s košeľou, ktorú mal na sebe.
"Ako som vám vravel, mám svoj vlastný dom, ktorý som zdedil, alebo ste zabudli?"
Vermona Dursleyho to pravdepodobne zaskočilo
"Takže ak dovolíte, pôjdem." Harry vykročil smerom k Hermione a Ronovi, ktorí boli jeho najlepší priatelia, nečakajúc ich reakciu. Všetci traja mierili k pani Weasleyovej, pánovi Weasleyovi, Ginny a Georgovi. Dohodli sa, že cez začiatok prázdnin pobudnú v Brlohu a potom sa uvidí.
"Harry, zlatíčko," pani Weasleyová zamierila najprv k Harrymu. Ron sa zatváril trochu pohoršene, no o chvíľu nasledoval on, "Tak ste došli šťastne!"
"Mama, už niesme malé decká," zahundral si Ron.
"Radšej už poďme," ozval sa pán Weasley. Ozvalo sa súhlasné mrmlanie a všetci sa pohli. Harry sa ocitol pri Georgovi. Hľadel na podlahu a mlčky nasledoval pani a pána Weasleyových. Už nebol taký veselý ako po boku Freda. Harry sa pri ňom cítil previnilo. Keby nebol on, bolo by tu jeho dvojča, Fred. Chcel sa mu ospravedlniť ale nenašiel správne slová, ktoré by zneli tak úprimne, ako to chcel povedať. Prešiel na druhú stranu k Hermione a Ronovi.
"Nič si s toho nerob, kamoško," chytil ho za plece Ron, ale Harry si to nevšímal. Stále hľadel na Georga, ako sa vlečie za rodičmi.
"Tak rád by som... ja... nechcel som..." snažil sa to Ronovi vysvetliť.
"Harry, ty si to tak vždy berieš! Ty sa zo nemôžeš!" Hermiona rozhadzovala rukami.
"Ty to nechápeš, Hermiona!" zahriakol ju Harry. Štvalo ho, ako to Hermiona vždy berie. Zdala sa mu na to nevhodná chvíľa, "Nechajte to tak."
Hermiona s Ronom poslúchli a pokračovali v ceste. Prešli cez čarovný stĺp a prešli cez preplnenú stanicu. Harry očakával nejaké auto, ktorým by šli do Brlohu, ale na jeho sklamanie nikde nenašiel to známe Weasleyovské auto.
"Ako ideme do Brlohu?" opýtal sa Rona.
"Eh, myslím že čarodejníckym autobusom," odvetil Ron.
"Čo?" Harry prekvapene zastal.
"Nič si z neho nerob," usmiala sa Ginny. Harry poslúchol a znova sa k nim pridal.
"Naozaj ideme tým autobusom?" nemohol sa spamätať.
"Áno," vzdychla si Hermiona.
Všimol si, že v diaľke sa mierne zatriasli kríky a vybehlo z nich čosi čierne. Vystrelo sa do plnej výšky a hľadelo na Harryho, "Bes!" zvolal. Hermiona z Ronom sa obzreli. Pani Weasleyová pokračovala v ceste no pán Weasley si tiež všimol čierneho psa. Harry inštinktívne vytiahol prútik. Oslepili ho dve jasné svetlá a hneď sa pred nim zjavili schodíky do čarodejníckeho autobusu.
"Cudzinci nastúpiť, známi vystúpiť," zasmial sa akýsi čarodejník, ktorý sedel na mieste Stana. Pán Weasley a pani Weasleyová nastúpili do autobusu. Harry, Ron, Hermiona a Ginny ju nasledovali. Posledný nastúpil George stále zo sklonenou hlavou, "Kde to bude?" opýtal sa šedivý čarodejník vo smaragdovozelenom hábite.
"Líščí svätý dráb," odvetil pán Weasley.
"Áno, tryštvrte kotlíka," pozrel do akéhosi okienka, ktoré zazelenalo a zhaslo. Odrazu to Harryho, pána i pani Weasleyových, Ginny, Hermionu Rona a Georga odsotilo a dopadli rovno na tvrdé postele, ktoré zapraskali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aleksandr Aleksandr | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 7:03 | Reagovat

Díky za info, hledám informace, poněvadž co se v mládí naučíš, ve stáří jako když najdeš.:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama