"Tvoj otec si je istý, Ron, že je to pravda?" Harrymu nedala pokoj Ohnivá noc. Spolu s Ronom a Hermionou sedeli na posteliach v Ronovej izbe.
"Áno," nechápavo odvetil Ron.
"Ohnivá noc nieje normálna noc, ako všetky ostatné, Harry. Keď sa ti niečo pred Ohnivou nocou sníva, je to akési znamenie," vysvetľovala Hermiona.
"Nemá nič za tým Voldemort, že nie?" ujisťoval sa Harry.
"V tomto prípade určite nie."
"Mám tam naozaj ísť?"
"Nie, musíš tam ísť!" zdôrazdňovala Hermiona.
Dvere sa otvorili. Stál v nich pán Weasley a kývol na Harryho, "Harry! Poď dolu!"
Harry sa postavil a sprevádzaný zrakom Hermiony a Rona vyšiel z izby a nasledoval pána Weasleyho. Zišli dolu po schodoch a zjavili sa v kuchyni. Vonku sa už stmievalo a v kuchyni žiaril iba čísi prútik.
"Tak ste tu, Potter," ozval sa známi hlas a Harrymu sa stiahol žalúdok. Moody, divooký Moody stál s prútikom v ruke uprostred kuchyne a hľadel na Harryho svojim čarovným okom. Ako je to možné, že on je živý, že on stojí priamo oproti nemu? Veď Bill a Fleur ho videli, ako ho zasiahla Avada Kedavra a prútik mu vraj vyletel z ruky!
O stenu sa opieral akýsi čarodejník v čiernom habite s čiernymi vlasmi dôkladne začesanými dozadu, trocha prepadnutými hnedými očami a orlým nosom. Čarodejník spozornel a zamieril k Harrymu. Keď prechádal okolo svietiaceho prútika, Harry si všimol na jeho tvári jazvy po početných bojoch.
"Nicolas Wand, vy budete pán Potter, všakže?" potriasol Harrymu rukou a prihovoril sa mu trochu hrubým ale príjemným hlasom.
"Áno," prikývol Harry. Čarodejník od neho odstúpil. Harry sa obzrel. V tieni stálo ešte niekoľko čarodejníkov alebo aurorov. Všetci hľadeli na Harryho. Niektoré tváre spoznal, "Čo tu robíte?"
"Artur! Potter nevie o proroctve?!" vybuchol Moody.
"Nie, nestihol som mu to povedať," vyhýbavo upresňoval pán Weasley.
"Ukľudnite sa!" zasiahol Wand nadprirodzene hlasným tónom. Harryho ohromilo, že si nemieri prútikom na hrdlo.
"Dobre, tak... vysvetlite mu to," navrhol Kingsley stojaci v rohu.
"Proroctvo sa rozbilo, ako iste vieš, Harry," Harrymu stiahlo opäť žalúdok. Čo to má znamenať? Sníva sa mu, alebo je to skutočnosť? Najprv sa tu nečakane zjaví Moody a teraz Lupin? Harry sa nebadane uštipol to ruky. Pocítil v ruke bolesť, nie to nieje sen, "jeden črep sa zjavil na Moodyho nočnom stolíku" ozval sa šuchot a ktosi sa úprimne zasmial, "a priam sčervenel. Aspoň tak nám to Moody vravel."
Kingsley zamieril ku stolu a sadol si na jednu zo stoličiek, "Dopočuli sme sa o tom, že tebe sa snívalo o Godricovej úžľabine," Harry úkosom pozrel na pána Weasleyho, "a nazdávame sa, že Ten-ktorého-metreba-menovať sa nazdáva, že sa ti to snívalo, keďže je Ohnivá noc, a tak si po teba príde cestou, ako tam pôjdeš. Premiestňovať sa, samozrejme, nemôžeš, preto Ten-ktorého-netreba-menovať vie, že sa budeš presúvať pod holým nebom."
"Sen, ktorý sa vám sníval, Potter, nieje obyčajný. Je to akési znamenie. Ohnivá noc sa nesmie podceňovať a i keby sa nám chcelo, nesmieme Ohnivú noc podceňovať. Takáto šanca sa zjaví iba každému stému čarodejníkovi," ozval sa pre zmenu Moody.
"Tak... čo chcete spraviť?"
"Preniesť vás do Godricovej úžľabiny," tentokrát sa ozval Wand.
"Skočte si po plášť," Moody lemto pozrel na Harryho magickým okom, otočil sa a zamieril k Lupinovi. Harry sa tiež otočil a vybehol hore schodmi.
"Čo sa deje, Harry?" Hermiona sa prudko dvihla so svojej postele, keď Harry vletel do izby.
"Letím," vysvetlil Harry.
"Čo?!" Hermiona a Ron naraz vyskočili a civeli na Harryho.
"Áno, letím," Harry sa pousmial, vytiahol z batoha neviditeľný plášť, a podkýňajúc o neho, letel dole.
"Výborne," v kuchyni ho privítal Kingsley s metlou v ruke.
"Tak, Potter, prevlečte si ho. Poletíš s Lupinom. Ostatní budeme robiť bariéru," Moody trocha ztíšil hlas, "a keď vás trafia, nepúšťajte sa metly, lebo dopadnete ako ja," a ukázal si na predlaktie ruky. Harrymu opäť stiahlo žalúdok. I spod rukáva jasne rozoznal nepríjemné jazvy, ako keby mal to Moodyho oko... Čiasi ruka mu mierne zovrela plece a vytrhla z rozmýšľania.
"Harry? Si v poriadku?"
"Áno," nepriamo odvetil Harry.
"Dobre, nasadať!" všetci ako na povel vysadli na metly. Harry sa nechápavo obzrel, "Nemáme veľa času!" pobádal ich Moody. Každý postupne vyletel von otvorenými dverami, ktoré si Harry až teraz všimol, že sú otvorené. Prišli na rad on a Lupin. Prudko preleteli cez dvere a dvíhali sa hore na oblohu mierne osvetlenú skrytým mesiacom za mrakmi. Okolo nich sa dvíhali ďalšie postavy na metlách. Harry sa upokojoval, keď zistil, že žiadna postava nemá na sebe plášť. Pred nich priletela akási čarodejnica a udržiavala s nimi tempo. Harry zbadal celkom vpredu Moodyho. Všetci vytvorili okolo neho a Lupina kruh tesný ako to len šlo. Harryho prekryl tieň. Z očakávaním, že zbadá smrťožrúta, pozrel hore. Nad sebou zbadal Wanda, nad ním ďalších aurorov a ďalších... pozrel pod seba a zbadal znova ďalších.
"Vy ste prežili?" po dlhšom čase sa opýtal Lupina.
"Áno, veď sme tu, Harry," zasmial sa Lupin a spoločne s obrovským kruhom sa vyhli veže kostola. Kruh začal stúpať a s nimi i Harry a Lupin. Harry si pripadal ako vo sne. Títo ľudia sú ochotní za neho položiť život. Niektorí to už spravili a predsa sú tu. Harry už uvažoval, či nieje mŕtvy a oni či niesu mŕtvi s ním. Ešte keby tak zbadal svojich rodičov, mal by dosť.
Kruh stále stúpal. Harryho ovanul príjemný studený vánok. Noc sa zdala tichá a kľudná. Krajní aurori stále striehli na nebezpečenstvo hroziace za tou tmou. Kruh sa narovnal a prestal stúpať. Pod Harrym sa pod kruhom sa mihotali malé svetielka vychádzajúce spoza okien muklovských domov, pouličných lám a svetiel áut. Londýn sa zdal taký maličký.
Svetložĺty záblesk.
Harry prudko pozrel hore čakajúc to najhoršie. Na metle uprostred noci sa necítil najbezpečnejšie. Inštinvktívne siahol po prútiku ale uvedomil si, že to nieje potrebné. Na oblohe zbadal iba trocha jasnejšie svietiacu hviezdu, pokiaľ to bola hviezda. Sem tam blikla, občas zasvietila jasnejšie, potom znova svietila normálne, potom zasa jasnejšie, zmyzla a tak ďalej.
"Vidíte niečo, pán Potter?" ozval sa čarodejník pred nimi, ktorý sa nedávno vymenil s Tonksovou, "Moody sa pýta," doplnil, keď si všimol Harryho výraz. Pozrel dopredu pre kontrolu a znova sa k nim otočil, aby lepšie počul.
"Iba trochu jasnejšiu hviezdu," odvetil nechápavo Harry.
"Iba hviezdu," čarodejník sa znova otočil k Moodymu, ktorý, ako sa zdalo Harrymu, čosi spokojne zahundral.
"Sme tu," zašušťalo medzi aurormi. Kruh začal klesať. Svetielká sa zväčšovali a Harry v diaľke zbadal svoj rodný dom. Kruh sa čoraz zvyslejšie a zvyslejšie nakláňal a smeroval k domu. Onedlho sa už strmhlav rútili rovno do tvrdého betónu. Harry spanikáril ale upokojovalo ho, že sedel s kýmsi, kto metlu ovládal a, aspoň si tak Harry myslel, vedel, čo robí. Metla sa tesne nad betónom vyrovnala a Harry s Lupinom z nej vystúpili.
"Hladké pristátie," skonštatovala akási aurorka a Harrymu pripomínala Bellatrix v inom podaní - s fialovými vlasmi.
"Potter! Kde je Potter?!" pokrikoval Moody a razil si cestu do stredu. Aurori a členovia fénixovho rádu Harryho pošťuchávali smerom k Moodymu. Moody ho chytil za rukáv a krivkajúc ho ťahal rovno k domu, "Bež!" šťuchol ho a Harry pomaly vykročil. Cítil na sebe oči všetkých, ktorí na neho mlčky hľadeli a zrakmi ho pozbudzovali.